probíhá výpočet, čekejte prosím...

pevnina (Pelopones)

Mount Olympus

kraj: Střední Makedonie, region: Pieria

autor: sae, zadáno: 4.6.2017, poslední aktualizace: 4.6.2017, zobrazeno: 598 x

Tak sme sa rozhodli. Doma chodíme po kopcoch a v Grécku by sme mali ležať dva týždne pri mori? Nie. Pozrieme aj bohov na Olympe. Vyčkávacia taktika na pekné počasie musela skončiť predpoveďou s blízkym zatiahnutím oblohy. Zavčas rána, 18. 8. 2016, sme sa pohli z Olympiaki Akti a ešte pred svitaním dostavili na parkovisko do Prionie (990 m.n.m.), poslednej osady dostupnej autom. Už len preobutie do poriadnej obuvi na hory a môžeme začať spaľovať adrenalín, nahromadený počas prípravy a rozmýšľania, aká náročná trasa nás čaká. Veď stúpanie skoro dva kilometre sa nerobí každý deň. Pohodlná turistická obuv je základ zvládnutia výstupu a zostupu.

Prvé metre sme robili potme, takže sme s obtiažami videli len chodník, so stúpajúcou výškou sa však rýchlo rozvidnievalo. Nádherné scenérie prebúdzajúcej sa prírody nás sprevádzali až do chaty Refuge A (2100 m.n.m.), kde sme prišli krátko po deviatej. Stúpanie nie je príliš prudké, ide sa cik-cakom až po chatu. Na chate by malo byť aj WC, ale keďže chata je závislá od dažďovej vody a dlho nepršalo, nádrže na vodu boli prázdne. Tak polovica je za nami - mysleli sme si, že už len na vrchol a to bude hračka. Po hodinovej pauze a raňajkách sme vyrazili na druhú časť. Tak tá druhá časť bola síce kratšia, ale vzhľadom na dvíhajúce sa slniečko aj o čosi teplejšia a na nadmorskú výšku bolo cítiť úbytok kyslíku (nikdy som si nemyslel, že to môže byť také citeľné). Pred vrcholom sme už stáli každých 100m nadýchať sa a zaplátať kyslíkový dlh. Nakoniec sme sa dostali na Skolio 2912 m.n.m. Slniečko pražilo, ale fúkal studený vietor, ako to už v 2912 m n. m. býva, takže skôr sme pociťovali zimu. Tie nádherné výhľady ale stáli za to.

Po polhodinke oddychu a obede sme sa pustili naspäť. Cesta dole je ale minimálne taká náročná ako cesta hore. Nepotrebujete toľko sily na výstup, ale o to viac pozornosti na to, kam stupíte a brzdením trpia hlavne kolená. Jeden 100m úsek pred vrcholom je obzvlášť nebezpečný. Ide sa po šikmej kamennej ploche zasypanej kamennou drťou. Pred Prioniou cestou dole, sme si všimli muly, ktoré nosia potraviny, vodu a ostatné potreby na chatu Refuge A. Zavčasu ráno, keď sme okolo nich šli, sme ich nevideli, ale len počuli. Tieto štyri muly v Prionii naložia nákladom a zviažu za sebou. Potom prvú tľapnú a karavána sa pohne rezkým krokom na chatu. Muly majú zvončeky a každý kto im zavadzia sa musí pratať z cesty. Tento \\\"vláčik\\\" sa nemá kde zatúlať, lebo cesta mimo chodník je neprechodná. Hore ich vyložia a pošlú, s nejakým odpadom, späť. Na fotke vidno aj psíka, ktorý ich stráži a nedovolí nikomu cudziemu priblížiť sa. Výstup a zostup nám trval s prestávkami celý deň, ale stál za to.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace