probíhá výpočet, čekejte prosím...

CZE-SVK-HU-SRB-MK-GR

Z Tinosu na Kythiru

autor: ladybee, zadáno: 21.11.2016, poslední aktualizace: 21.11.2016, zobrazeno: 2259 x

Lastovičky už odleteli na juh. Znamenie, že bol najvyšší čas ich nasledovať. Prvú časť dovolenky sme strávili poznávaním ostrova Tinos. Kúpanie sme si nechali na Kythiru a Koroni, kde toľko nefúkalo ako na Kykladách. O ceste cez Maďarsko, Srbsko a Macedónsko sa nebudem rozpisovať. Ubehla pokojne bez väčších zdržaní, bez dažďa a s nocľahom v Predejane.

Naša prvá zastávka, ktorá stojí za zmienku, patrila Termopylám. Zvykneme tam odbočiť vždy, keď ideme okolo. Väčšinou sme tam stretli zopár miestnych alebo turistov, ako sme my. Všimli sme si však zmenu. Roky opustené kúpeľné budovy ožili. Grécka vláda, od ktorej európski veritelia chceli, aby ich predala, tam ubytovala asi 250 sýrskych utečencov. Vonku pobehovalo iba zopár detí, dospelých sme nevideli. Pri plote na malom parkovisku pribudol miestny podnikateľ, predajca medu.

Z Termopýl sme pokračovali do Rafiny. Tu si neodpustím jednu poznámku. Spomínaný úsek po diaľnici, ako asi zažili viacerí, poriadne načrie do peňaženky. Na trinástich mýtniciach sme nechali 30,70 €. V zdraví a pohode sme dorazili do Nea Makri, kde sme prenocovali. V mestečku bolo večer stále dosť teplo, a tak sme sa vybrali na prechádzku. Rovnaký úmysel mali zjavne všetci, pretože nábrežie bolo totálne preľudnené. Plné taverny, kaviarne, detské ihriská, lavičky na nábreží. Neviem si predstaviť, ako to tam vyzerá v sezóne.

Z Nea Makri sme boli v Rafine asi za pätnásť minút. Ešte sme sa zastavili doplniť benzín. Na nábreží v Rafine sme si kúpili lístky na trajekt, ktorý už čakal na cestujúcich. Plavba na Tinos so zastávkou na Androse trvá 3,5 hodiny a spiatočný lístok stojí v závislosti od spoločnosti, kde ho kupujete (za nás dvoch a auto sme zaplatili 213 €). Na Tinos sme sa plavili s Blue Star Ferries – trajekt tejto spoločnosti je väčší ako trajekt spoločnosti Fast Ferries, ktorým sme sa vracali.

O Tinose sa dozviete predovšetkým to, že je ostrovom pútnikov a že je najveternejší zo všetkých Kykladských ostrovov. Zažili sme oboje. Pútnikov, ktorí sa presúvali ku kostolu Zvestovania Panny Márie kolenačky. Niektorí so zakrvavenými kolenami, iní vybavení nákolenníkmi. Tinos je známy aj svojimi holubníkmi. Veľkolepými stavbami, ktoré ovplyvnili architektúru na ostrove (alebo je to naopak?).

Na Tinose nám fúkalo celých päť dní (meltemi tam údajne pofukuje od mája asi do polovičky septembra), fučať prestalo až na šiesty deň. Mali sme dve možnosti, ísť na pláž alebo konečne vyraziť na vrch Exombourgho. Rozhodli sme sa pre Exomourgho. Nejde o náročný výstup, lepšie je však dať si pevnú obuv (za nami stúpala navrch mladá dvojica v šľapkách!). Na Tinose sme sa nekúpali, ale ani nám to nechýbalo. Vynahradili nám to výlety do bieloskvúcich dediniek. Týmto ešte raz ďakujem Battymu za tipy a rady.

Po šiestich dňoch, počas ktorých sme obdivovali tinoské dediny s labyrintom podchodov, kostolíky, obrovské granitové balvany a zákutia, sme sa vrátili na pevninu. Naším ďalším cieľom bola Kythira. Akosi nám prirástla k srdcu, a tak sme sa rozhodli pozrieť, čo je tam nové.

Jazda z Rafiny pod diaľnici cez Atény bola plynulá, rovnako aj cez Korint. Spomali ť sme museli až na úseku novej diaľnice z Megalopoli do Sparty. Za Tripolisom nás zastihol silný trojhodinový lejak (ktorý, ako sme sa až dodatočne dozvedeli, spôsobil vo viacerých oblastiach značné škody) a ochladenie na 15 °C. Pánečku, tá nová diaľnica je skvostná. Pod Tripolisom sú na nej, ak som dobre rátala, 4 tunely a dve mýta (750 m; mýto – 1,90 €; 1 280 m; 260 m a 130 m a ďalšie mýto 2,90 €). Cestou dolu asi 10 km pred Spartou je nová Shellka. Ešte ju zariaďovali a čakali na dodanie kávovaru.

Prespali sme v Gefire. Pôvodne sme rátali s tým, že večer vybehneme do starej Monemvasie, osviežiť si spomienky. Spomínaný lejak nás však zdržal, a tak sme dali prednosť spánku. Cesta z Gefiry trvá asi hodinu. Pred odchodom trajektu sme si kúpili lístky. Predávajú ich v kancelárii na začiatku Neapoli. Jednosmerný lístok (auto + 2 osoby) stojí 69,50 €; (v porovnaní spred dvoch rokov potvory zdvihli cenu o 4,50 €). Načerpali sme benzín, keďže na ostrovoch je všeobecne drahší, a stihli zájsť na raňajky do kaviarne na nábreží. Plavba na Porfyrouse z Neapoli Voion na Kythiru trvá cca 1,5 hodiny. V dôsledku lejaku bolo more rozbúrené, takže plavba v smere jazdy bola pre mňa utrpením. Pred väčšími problémami ma zachránilo, keď sme si sadli na boku lode. Môj slimák v uchu mal pocit, že som na hojdačke, a tak sa upokojil.

Takže Kythira po tretí raz. Návrat po dvoch rokoch a samé príjemné prekvapenia. Môjho šoféra potešila skutočnosť, že viaceré úseky ciest dostali nový asfaltový koberec, po ktorom bola radosť jazdiť. Asfalt dokonca potiahli až k spodnému parkovisku na „našu“ naj pláž Kaladi. Na vrchnom parkovisku pribudol plážový bar, čo nás až tak nepotešilo, ale dá sa povedať, že Kaladi po zdolaní okolo stovky schodov je našťastie stále panenská a v septembri poloprázdna.

Plavba späť do Gythea ubehla ako po masle. Trajekt Vitsentzos Kornaros od Lane Sea Lines je trocha menší od Blue Star Ferries, ale keď budete mať chuť na kávu, vybehnite na najvrchnejšiu otvorenú palubu. Tam vám chlapík urobí skvelé laté a ešte vám ho aj zamieša (teda v prípade, že tam nebude mať nátresk). Navyše vám bude púšťať skvelú hudbu. Inak LSL nezmenila cenu a jednosmerný lístok pre auto + 2 osoby stál ako pred dvoma rokmi 60 €.

Prístav v Gytheu stále upravujú, dosť sa tam prášilo. Cesta z Gythea do Koroni cez Taygetos bola po prívalovom daždi miestami zasypaná kameňmi, ale nič hrozné to nebolo. Vždy sa na tento úsek tešíme. Tá príroda, hory a horské dedinky sú úžasné.

Hoci sme plánovali pokračovať do Nafpaktosu, urobili sme si malú zachádzku do Koroni. Nebolo to celkom nezištné. Mali sme v úmysle kontaktovať Kostasa, od ktorého sme si vlani domov kúpili olivový olej. V Koroni sme strávili dva dni, počasie nám stále prialo, chobotnica v prístave bola rovnako veľká a chutná ako pred rokom, more na Zaga beach naopak konečne pokojné a číre. A spomínaného Kostasa sme stretli v meste, takže olej sme vybavili. Stihli sme zájsť nielen na Zaga, ale i na pláž Agia Triada. Z hlavnej cesty bolo treba prekonať ešte asi kilometer a potom zísť dolu kúsok pešo, ale pláž stála za to. Bola naozaj pekná a najmä nepreplnená.

O novej ceste z Pylosu, resp. časti od dedinky Chora takmer po Kyparissiu už písal v diskusnom fóre korfiot. Ocenili sme, že hoci cestári ešte dopĺňali zvodidlá, cesta bola v prevádzke. Nie ako u nás, že je cesta hotová, a potom sa pol roka čaká na kadejaké papiere a ceremónie s odovzdávaním...

Keďže sme i z plánovanej trasy odbočil, pobyt v Nafpaktose sme skrátili na jeden deň. Ubytovali sme sa v hoteli na nábreží, a hneď sme sa vypravili na pevnosť nad mestom. Otváraciu dobu sme stihli len tak-tak. Chlapík pri pokladni nám oznámil, že na prehliadku máme len polhodiny. Takto rýchlo sme ešte neabsolvovali nijakú prehliadku pevnosti.

V Nafpaktose sme boli jediní v hoteli, ale v meste to žilo naplno. Najmä večer. Na nábreží aj na námestí vysedávalo množstvo ľudí, najmä mladých, a bolo veselo do hlbokej noci. V Nafpaktose si zrejme potrpia na palacinky, len v centre mesta sme natrafili asi na štyri palacinkárne. Samozrejme, že sme neodolali. Dokonca sme stihli nočnú výstavu maliara z Atén v bývalej mešite.

Z Nafpaktosu sme pokračovali po pobreží smerom na Galaxidi a Iteu. Vstávali sme pomerne skoro, preto sme si urobili zastávku v Galaxidi. Práve otvorili pekáreň a vôňa čerstvého pečiva rozvoniavala až na ulicu. Raňajky sme si však dali v Itei v kaviarni na nábreží, kde už vysedávalo zopár deduškov. (Na obrázku je ložisko bauxitu.)

Zvyšok cesty po gréckej diaľnici nad Korintom už poznáte – mýto za mýtom. Hranica GR – FYROM len pár áut, vybavení sme boli za 6 minút. Na hranici FYROM – Srbsko bolo áut o niečo viac. Vybavení sme boli za 14 minút. Prespali sme už klasicky v Predejane. Prvé nemilé prekvapenie po šiestich rokoch jazdenia autom a nocovania na tomto mieste – tínedžeri očividne nie miestni – striehli na prichádzajúce a parkujúce autá. Od každého drzo pýtali „one“ euro. O jedlo nemali záujem. Trocha sme tŕpli, či ráno nájdeme auto neporušené. Predpokladali sme však, že chlapcov tam trpia (keď som sa o nich zmienila recepčnej, iba sa previnilo usmiala), a keby niečo vyviedli, museli by odísť... ČS Beška sa hemžila motorkármi v kožených bundách s lebkami a nápismi Srbija Srbom, alebo tak nejako. Netušíme, či mali nejaký zraz alebo mali namierené niekam na futbalový zápas.

Srbsko - maďarskú hranicu Bački Breg sme zvolili tesne potom, keď nás za Novym Sadom zrazu začali obiehať plne naložené autá s nemeckou a rakúskou ŠPZ. Na srbskej hranici stála iba jedna biela dodávka. Samozrejme sme sa potešili. Dúfali sme, že rovnako rýchlo nás vybavia aj na maďarskej. Omyl, zdržali sme sa pol hodiny. Fungovali tam dva pruhy, takže biela dodávka odbočila vľavo a my vpravo. Pred nami stáli dva mikrobusy s nemeckou ŠPZ. Maďarom sa čosi nepozdávalo a nakoniec oba odstavili nabok. Podobne dopadol šofér bielej rakúskej dodávky, ktorému začali dôkladne lustrovať batožinu. Nás po tej polhodine čakania odbavili rýchlo a bez problémov. Mimochodom, diaľnica M6, na ktorú sme sa dostali z Baje, sa nám páči väčšmi než tá na Kecskemét. Krajina naokolo je zaujímavejšia a cesta rovnako ako pred rokom bola menej frekventovaná.

Prežili sme úžasné tri týždne naplnené jazdením, plavbou na trajektoch, výletmi, čvachtaním sa v mori, konzumáciou zdravých aj menej zdravých dobrôt a stretnutiami s milými a zaujímavými ľuďmi. Na tachometri nášho auta pribudlo 5 200,7 kilometra, ale čo je dôležitejšie, my sme bohatší o nové zážitky, dojmy a množstvo fotografií.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace