probíhá výpočet, čekejte prosím...

CZE-SVK-HU-SRB-MK-GR

Malý výlet do Grécka a späť (2.díl)

autor: RadoG, zadáno: 5.11.2017, poslední aktualizace: 5.11.2017, zobrazeno: 249 x

3.deň 10.9.2017 - nedeľa

Alissos – Pyrgos – Archea Olympia – Mykény – Korintský prieplav – Atény (Pireus) (420 km)

Po včerajšej takmer 900 km porcii ma dnes čaká polovičná dávka kilometrov, ale aj viac zastávok. Z hotela vyrážam po raňajkách ( švédske stoly – bohatý výber) a širokou cestou prvej triedy smerujem k prvej dnešnej zastávke – archeologické stredisko Archea Olympia – pôvodný olympijský štadión.

Tento úsek cesty je zhruba 100 km dlhý a v nedeľu je premávka takmer na minime a preto za necelú hodinu a pol po obídení Pyrgosu vchádzam do Archea Olympia, kde zaparkujem medzi turistické autobusy a zopár áut. Vstupné do areálu je 12 EUR (čo je ako som zistil asi jednotné vstupné do väčšiny pamiatok). Zhruba hodinku sa prechádzam po celom areáli a určite vyzerám ako jeden z mnohých japonských turistov okolo mňa, všetko si fotím a kochám sa. Nasleduje presun do ďalšieho archeologického strediska – Mykény. Je pre do mnou asi 190 km. Najprv sa musím napojiť na cestu E55 smerujúcu od Pyrgosu ďalej na juh čo sa mi za výdatnej pomoci navigácie podarí a potom po tejto ceste pokračovať ďalej až k napojeniu na diaľnicu A7 pri mestečku Kalivia. Diaľnica A7 je moderná diaľnica, kde sa rýchlostné limity menili – od 80 km/h do 130 km/h, je tu viacero tunelov a mostov. Ako prvá ma čakala mýtnica Veligosti – mýto 1,20 EUR, nasledoval mýtnica Manari bridge mýto 1,90 EUR a mýtnica Nestani – mýto 2,35 EUR. Po pár kilometroch ma už navigácia ako aj ukazovatele poslali z diaľnice preč – smer Mykény, kam som dorazil zhruba po pol hodinke.

Mykény je menšie archeologické stredisko, o to viac sa mi tam páčilo – bolo tam menej turistov a pekná asi hodinová prechádzka po zaplatení vstupného 12 EUR mi prešla celkom vhod. Pri prechádzke po pamiatkach som sa nenápadne zaradil k skupine turistov z USA, takže som mal k dispozícii zrozumiteľný výklad od celkom fundovanej sprievodkyne. Následne ma čakala cesta ku Korintskému prieplavu (asi 45 km). Po zhruba 15 km cesty z Mykén sa napájam opäť na diaľnicu A7 a po ďalšej mýtnici Spathovouni – mýto 2,50 EUR sa zanedlho pripájam na diaľnicu A8 smer Athina. O pár km ďalej už schádzam z diaľnice exitom Epidavros, Loutraki a prichádzam na parkovisko priamo pri Korintskom prieplave.

Tu strávim len asi pol hodiny, avšak ten pohľad stojí za to Potom už len presun späť na diaľnicu A8, prichádzajú dve mýtnice – Isthmos – tu platím 1,80 EUR a Elefsina – tu je to za 2,10 EUR a krátko za ňou je aj exit smer Pireus, kde opúšťam diaľnicu a cestou diaľničného typu smerujem k mojej základni na ďalšie dva dni – menšiemu hotelu v Pireuse. Cestou prechádzam okolo blšieho trhu rozloženého priamo na ceste – fakt si neviem toto predstaviť na 4-prúdovej ceste u nás doma. Po chvíli som už pred mne známym prístavom, hneď by som tam odbočil a šiel opäť na Krétu. Navigácia ma potom bezpečne naviguje cez spleť jednosmerných uličiek a v podvečer som konečne zaparkoval pred hotelom. Ako jednu z podmienok ubytovania som si dal hotel s vlastným parkoviskom – to som však netušil, čo to v prípade takýchto hotelov znamená. Hotel mal síce vlastné parkovisko priamo vo svojej budove, ale len pre dve autá, beznádejne obsadené (asi zamestnancami hotela). Hotel mal však prenajatých niekoľko miest v neďalekej podzemnej garáži (asi 100 m od hotela) a tu som ocenil, že mám nové auto 4x4 so všetkými možnými elektronickými asistentmi.

Zjazd (to znamená aj výjazd) je po ceste šírka max 3m x výška 2,2 m, zostup bol riešený pravouhlými zatáčkami v sklone asi 14%, pričom povrch bol pokrytý stopami od zničených pneumatík. Zostup do podzemia peši trval asi 1 minútu, autom asi 3. Maximálne využitie parkovacích kapacít bolo samozrejmosťou – t.j. niektoré autá nemali šancu odísť bez toho aby odišli autá pred nimi. Našťastie mal som miesto, z ktorého sa dalo odísť len s relatívne malými problémami, takže som bol nakoniec spokojný. V hoteli ďalej všetko prebehlo bez problémov – bolo to objednané bez booking z platbou vopred , takže hneď pri ubytovaní som dostal aj faktúru. Po sprche a vybalení zopár vecí som dostal na recepcii inštrukcie ako sa najrýchlejšie dostať na stanicu metra a vyrazil som na večeru na námestie Monastiraki. Keďže k dispozícii sú 1 dňové (4,50 EUR) alebo 5 dňové lístky (9 EUR) na miestnu dopravu ,kúpil som 5 dňový. Vidno, že metro má už čosi za sebou a vyskytujú sa tu rôzne indivíduá (u nás povedané sociálne vylúčení jedinci) avšak bez problémov. Po večeri s výhľadom na Akropolu som sa vrátil do hotela a chystal sa na ďalší deň.

4.deň 11.9.2017 – Pondelok

Atény(Pireus) – Termopyly – Delphi – Atény (480 km)

Dnešný deň som sa rozhodol pozrieť si miesta ktoré som chcel už 2 krát v minulosti pri mojej ceste na Krétu navštíviť ale pre nedostatok času sa mi to bohužiaľ nepodarilo a to miesto slávnej bitke Leonidasa s Peržanmi – Termopyly a obájnené Delphi. Takže hneď ráno po raňajkách a káve v kaviarni hneď vedľa parkovacieho domu si to vyrážam rovno do raňajšej dopravnej špičky. Navigácia ma vcelku rýchlu naviguje na diaľnicu A1 smerom na Lamiu a Thessaloniki avšak premávka je veľmi hustá, postupne spomaľuje až nakoniec zastavuje, stojíme len veľmi krátko a pomaly ale predsa sa rozhýbeme. Prichádza prvá mýtnica v smere na Thessaloniki – Afidnes – mýto 3,25 EUR. Od mýtnice akoby som šibol čarovným prútikom, autá sa stratili a pripadám si sám na celej diaľnici. Nasledujú mýtnice Thiva – mýto 3,85 EUR, Traganas – mýto 3,80 EUR a Agia Triada – mýto 1,75 EUR, krátko za ktorou je exit smer Termopyly. Termopyly sú od exitu vzdialené asi 1 km a prichádzam na opustené parkovisko pre múzeom, kde je ako na potvoru dnes zatvorené.

Nevadí, aspoň si pozriem pamätník a miesto bitky a nechávam sa odfotiť nemeckými turistami. Po asi polhodinke sa vydávam ďalej smerom na Delphi. Prvý úsek cesty je veľmi dobrý, je to síce neustále stúpanie do kopca, ale v tomto smere sú mojim smerom dva pruhy, takže nie je problém obehnúť niekoľko výrazne pomalších nákladných áut. Potom sa situácia obráti je klesám v jednom pruhu a oproti mne dva pruhy, premávka je však slabá a ja si užívam cestu. Medzi mestečkami Gravia a Amfisia je to trochu hornatejšie s množstvom zákrut a viacerých serpentín a s niekoľkými pomalými nákladiakmi, zvládnem to však, v Amfisii natankujem doplna a pokračujem niekoľko kilometrov po takmer úplne rovnej ceste smerom na Delphi. Prístup do Delphi je po viacerých serpentínach, v ktorých dobieham jeden autobus idúci evidentne na hrane svojej konštrukčnej rýchlosti. Pri prejazde Delphi, na ceste kde by okolo neho prešiel maximálne jeden človek, zrazu autobus zastal pred jednou reštauráciou a asi 5 minút som si postál, kým všetci pasažieri vystúpili. Potom už asi len 2 km a stál som pri vstupe do areálu archeologického strediska. Po zaplatení vstupného 12 EUR som si mohol vybrať čo skôr – či múzeum alebo pamiatky. Vybral som si pamiatky – chyba, potom som už nemal síl ísť do múzea. Podotýkam, že teplota vzduchu v momente, keď som zaparkoval auto, ukazovala 35°C. Delphi treba vidieť je škoda o tom písať. Určite sa sem vrátim, aby som tomu mohol venovať celý deň a stihnúť aj múzeum. Takto som ledva stihol prejsť pamiatky – je to celkom dobré prevýšenie – od vstupu do areálu po horný štadión je to asi 140 m výškového prevýšenia, čo pri teplote nad 30 stupňov a absencii tieňa dáva celkom zabrať. Po zhruba hodine a pol som toho mal aj ja celkom dosť a rozhodol som sa pomaly vrátiť k autu a naspäť do Atén. Cesta späť bola pokojnejšia a trasou Arachova – Livadia – Kastro som sa napojil na diaľnicu A1. Opäť mýtnice Thiva a Afidnes a pre zotmením som už parkoval v podzemnej garáži s vedomím, že ďalší deň mám od šoférovania voľno.

5. deň 12.9.2017 – Utorok

Atény

Cieľ pre tento deň bol jasný - žiadne šoférovanie, oddych a prechádzka po pamiatkach v Aténach a nákup olivového oleja pre našu rodinu a známych. Vstával som takmer o deviatej miestneho času a vyrazil metrom do Atén pozrieť si zopár pamiatok, kde som ešte nebol. Pozrel som si námestie Syntagma, kde som dorazil práve v momente keď sa pri hrobe neznámeho vojaka menili stráže, prešiel som si námestie Plakia, botanickou záhradou k Zappeion a Antický štadión.

Na Akropole som už bol, takže tú som pre tentokrát vynechal. Poobede som už vyrazil nakúpiť olivový olej (celkom som ho nakúpil 21 l v rôznych baleniach (4l, 1,5l, 0,75 l) a začalo rozmýšľanie čo ďalej. Mal som dve alternatívy, buď klasickou cestou na Thessaloniki , FYROM, Srbsko, Maďarsko alebo vyskúšať niečo nové - ísť naspäť cez Albánsko, Čiernu Horu, Bosnu , Chorvátsko, Maďarsko. Mám rád neznáme, takže po rozmýšľaní pri gyrose a pive v reštaurácii v Pireuse som bol rozhodnutý – idem cez Albánsko a spím v Čiernej Hore. Tu musím spomenúť aj moju slabosť pre ďalšiu oblasť Balkánu a to je východná Bosna a priliehajúca časť Čiernej Hory – takže o to bolo moje rozhodovanie jednoduchšie. Ešte večer som si zarezervoval na ďalšiu noc hotel v Čiernej hore a rýchlo som išiel spať, nakoľko som nevedel, čo ma bude čakať.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace